Choď na obsah Choď na menu
 

GOTIKA V ČECHÁCH

10. 3. 2010

 

 

GOTIKA  V ČECHÁCH 

 

Vertikalismus - v samotnej stavbe aj v jednotlivých jej častiach. Optický dojem odhmotnění a priblíženie k Bohu
2. Lomený oblúk, ktorý prechádza vývojom od širokého a menej lomeného až k vysokému ostro zalomenému. Tento oblúk je používaný v oknách, portáloch a všetkých zdobných častiach stavby, aj v umeleckom remesle. Podľa tvaru oblúka možno určiť aj roky vzniku.
3. Vnútorný oporný systém, ktorý sa skladá z klenbových rebier svedených do přípor predsadených pred pilieri. Váha stropu je tak prenesená do úzkych partií, čo umožnilo postupne odľahčiť múru a zaplniť je rozsiahlymi okennými plochami. Najpokročilejšími príkladom je súkromná kráľovská kaplnka Sainte Chapelle v Conciergerie v Paríži, ktorá býva nazývaná gotickým skleníkom. Klenbový rebrá v priebehu vývoja gotiky stratila nosnú funkciu a stala sa dekoratívnym prvkom.
4. Vonkajšie oporný systém používaný najmä u gotických katedrál je pomocným faktorom ktoré podporujú z vonkajšej strany piliera, ktoré zachytávajú tlak klenby. Skladá sa z oporných oblúkov a oporných pilierov.
5. Medzi najrozšírenejšie grafických prvkov patrí fiala (drobné vežičky), ktoré zdobili strechu i umelecké remeslo. Ďalším obľúbeným prvkom boli chrliče (fantastické hlavy s otvorenou hubou, ktoré chrlil vodu stekajúce zo striech

 

Gotika

Gotika alebo gotické umenie nasledoval po románskom slohu približne od polovice 12. stor. do konca 15. stor. (v strednej a severnej Európe). Pôvodne hanlivé označenie „gotika“ vzniklo v 15. storočí v Taliansku, ako prejav renesančného rozhorčenia nad cudzím, príchodom barbarských Gótov, ktorých označovali za pôvodcov nového umenia. Kolískou gotiky bolo Francúzko.

Architektúra

Charakteristickými znakmi gotickej architektúry je štíhlosť tvarov smerujúcich nahor. Charakteristickým znakom gotickej architektúry je lomený oblúk používaný na oknách, portáloch a klenbách. Okná sú štíhle, úzke, zakončené lomeným oblúkom. V priečelnej časti chrámov sa robili okrúhle okná - ružice. Gotická architektúra využíva veľké množstvo zdobiacich prvkov - členitých výčnelkov, priehlbní, zdobených vežičiek, trojlístkov malých okien, a baldachýnov. Svetská architektúra sa uplatnila predovšetkým v stavbách hradov. Prejavilo sa to výzdobou.

 

 

 

Katedrála svätého Víta

Katedrála je zasvätená trom svätcom a patrónom Čiech: sv. Vítovi, mučeníkovi, přemyslovskému kniežaťu Václavovi, ktorý na terajšom mieste založil prvú rotundu a sv. Vojtechovi, druhému pražskému biskupovi.

Chrám bol založený ako stavba katedrálneho typu podľa vzoru francúzskych katedrál, s vencom kaplniek okolo vlastného chóru a zložitým oporným systémom. Prvý staviteľ Matej z Arrasu, majster povolaný z pápežského Avignonu vystaval počas ôsmich rokov (1344 - 1352) časť prízemného chórového záveru; na neho naviazal Petr Parléř zo švábskeho Gmündu, ktorý dokončil spodnú kaplnkovú časť, postavil vysoký chór so sifónovou klenbou (v r. 1371 - 1376) a oporný systém (v r. 1371 - 1385). Po vysvätení chóru chrámu v r. 1385 bol položený v r. 1392 základný kameň k chrámovej lodi a v r. 1396 k veľkej chrámovej veži, v stavbe ktorej pokračovali po Parléřovej smrti (v r. 1399) jeho synovia.

Husitské revolučné hnutie prerušilo stavbu chrámu na veľa rokov. Chrám bol pri obsadzovaní Pražského hradu husitmi v r. 1421 poškodený, množstvo oltárov a chrámového zariadenia bolo zničených. Počas panovania v  roku 1541 bol chrám poškodený požiarom; opravovali ho stavitelia Hans Tirol a Bonifác Wohlmut. Počas stavovského povstania bol v r. 1619 chrám protestantmi vyplienený a zmenený na modlitebňu.

V roku 1673 bol uskutočnený ďalší pokus o dostavbu katedrály počas návštevy cisára Leopolda I. Habsburského a položené základy barokovej lode podľa projektu staviteľa Giovanniho Domenica Orsiho. Chrám bol silno poškodený pruským delostrelectvom počas sedemročnej vojny v roku 1757.

V roku 1861 začala svoju činnosť Jednota pre dostavbu chrámu, ktorá po dôkladnej oprave starej gotickej časti, pri ktorej bol odstránený negotický mobiliár, v rokoch 1873 - 1929 chrám dostavala do dnešnej podoby. Činnosť hnutia začal Josef Kranner v r. 1871, po ňom do r. 1899 ju viedol Josef Mocker a po jeho smrti Kamil Hilbert.

a Vladislava II. Jagellonského boli položené základy k severnej veži a k pilierom hlavnej lode (v r. 1509 - 1511), ale v stavbe sa nepokračovalo.

Exteriér chrámu

Na západnom priečelí katedrály, tvorenom dvojicou štihlych veží, sa nachádza štrnásť sôch svätcov a sochy českého kráľa Karola IV. a prvého pražského arcibiskupa Arnošta z Pardubíc. Ružicové okno (z r. 1921) nad portálom s priemerom 10 m zachytáva tému Stvorenia sveta. Na oboch vežiach, po stranách ružice, sú reliéfy Vojtecha Suchardu z r. 1929 a portréty budovateľov chrámu. V troch portáloch priečelia je osadených štvoro bronzových dverí a reliéfy sochára Otakara Španiela podľa návrhu maliara Vratislava Huga Brunnera. Na stredných dverách sú výjavy zo stavebných dejín chrámu, na ľavých zo života sv. Vojtecha, na pravých zo života sv. Václava.

 

 

 

 

V južnom priečelí chrámu z III. nádvoria je slávnostný vchod tvorený tzv. Zlatou bránou. Je ozdobená unikátnou gotickou mozaikou talianskeho typu s tematikou Posledného súdu s vyobrazením kráľa Karola IV. a jeho štvrtej manželky Elišky Pomoranskej, ktorá je dielom neznámych majstrov z r. 1370 - 1371. Jej unikátnosť spočíva v prevedení mozaiky, na ktorú bolo použitých okolo milióna sklenených dielikov a kamienkov vo viac ako 30 farebných odtieňoch. Súčasťou vchodu je bronzová mreža, zdobená znameniami zverokruhu z r. 1955. Na tejto strane katedrály sa týči južná chrámová veža, ktorú ako nedokončenú po husitských vojnách z r. 1419 dokončili Bonifác Wohlmut a Hans Tirol v rokoch 1560 - 1562. Veža sa tiež nazýva veľká zvonová, pretože je miestom zavesenia najväčšieho pražského zvonu „Žigmunda“ z roku 1549 (hmotnosť 18 t, výška 203 cm, dolný priemer 256 cm). Pochádza zo zvonolejárskej dielne Tomáša Jaroša.

 

 

 

 

Chrám svätej Barbory

Architekti a priebeh výstavby
Prvým projektantom a staviteľom chrámu svätej Barbory sa stal Jan Parléř, syn staviteľa Svatovítské katedrály Petra Parler. Jan Parler vystaval najstaršia časť chrámu s vencom obvodových kaplniek podľa vzoru francúzskych katedrál. Pôvodne budované trojlodí bolo čoskoro rozšírené o široké vonkajšie lode, ale s príchodom husitských vojen bola stavba prvýkrát na šesťdesiat rokov prerušená. Práce na chráme boli znovu obnovené v roku 1482, najprv tu pracovali miestnej stavitelia, ktorí pokračovali v intenciách zakladateľa stavby Jana Parler.
Od roku 1489 až do svojej smrti roku 1506 pracoval na dostavbe chrámu Matyáš Rejsek. Ten dostaval chór, v ktorom vykonal Trifórium, zónu bazilikálních okien, bohato utvářenou sieťovou rebrovou klenbu (dokončená 1499) a tiež príslušnú časť vonkajšieho oporného systému. Stavebné zásahy Matyáša Rejska sú charakteristické uplatnením množstvo veľmi bohatého neskoro gotického dekóru.
Aby bolo možné chrám používať bolo potrebné predovšetkým dokončiť bazilikálne prevýšenia hlavná loď. Príchod rešpektovaného architekta Benedikta Rejta roku 1512 však znamenal radikálnu zmenu. Rejt okrem vrchnej časti hlavnej lode vybudoval ešte dve zhodne vysoké bočné lode, ktoré sa nad zónou mezilodných arkád otvárajú do hlavnej lode vo forme empor. Vo svojej podstate tak vznikol nad pôvodné časti chrámu nový, neskorogotický halový kostol, zaklenuté krúženie rebrovou klenbou a silne presvetlený množstvom rozmerných okien. Ilúziu "kostola nad kostolom" ešte zdôraznilo úplne nezvyčajné umiestnenie oltárov aj v druhej etáži kostola.
Riešenie monumentálne krúženie klenby nadväzuje na riešenie klenby Vladislavského sály Pražského hradu). Kutnohorská klenba je vo svojom rozvrhu bohatšie a Motivická rozvíja základný vzorec klenby pražskej. Pre barokovú architektúru je veľmi dôležité to, že túto krúženie klenbu zrejme videl Jan Santini pred začatím barokový obnovy cisterciáckého kláštorného kostola v neďalekom Sedlci.
Podľa Rejtova projektu sa stavalo aj po jeho smrti roku 1534, ale s postupným poklesom ťažby striebra opäť dochádzali finančné zdroje, a tak boli v roku 1558 práce definitívne zastavené, bez toho aby došlo k vybudovanie poslednej časti soulodí, pravdepodobne o rozsahu ďalších 4 až 6 klenbových polí.


 

Výzdoba chrámu svätej Barbory

V kňažišti je umiestnené neskoro gotické pastofórium pochádzajúce z dielne Matyáša Rejska z obdobia okolo roku 1510. Chórové lavice sú zdobené rezbami rezbára majstra Jakuba Nymburského z rokov 1480-1490.
Pozoruhodné a ojedinelé v našom stredovekom umení sú dochované neskoro gotické fresky s banskú tematikou v niektorých kaplnkách (Hašplířská kaplnka). V Mincové kaplnke je na stenách znázornená stredoveká technika razby mincí. Najunikátnejší je však maliarska výzdoba Smíškovské kaplnka (1485-92) zobrazujúci typologicky pojaté scény kráľovná zo Sáby prichádza ku kráľovi Šalamúnovi, Trajánov súd, Videnie Tiburtské Sybil a Ukrižovanie. V spodnej časti kaplnky dopĺňa tieto výjavy ešte pozoruhodná maľba "litterati", pripravujúcich liturgické náčinie na bohoslužbe. Maliar, ktorý vytvoril tieto maľby bol nielen veľmi schopným tvorcom, ale bol navyše aj dobre poučený o súdobej talianskej maliarske produkciu.

 

 

Gotická architektúra

Jako gotickou architekturu označujeme evropskou architekturu vrcholného a pozdního středověku zbudovanou v gotickém slohu. Jako svébytný architektonický sloh vznikla v polovině 12. století ve střední Francii, přesněji v Île-de-France a odtud se postupně rozšířila do většiny ostatních zemí západní a střední Evropy. Velice brzy se objevila v Anglii, později také na Pyrenejském poloostrově, v Německu a dalších zemích střední Evropy včetně Čech. Zvláště v Itálii vytvořila gotika zvláštní směs s románskými, antickými a byzantskými vlivy. V Itálii se také zrodila renesance, která postupně gotiku zcela vytlačila. Ještě na počátku 16. století však především ve střední Evropě vznikala v podstatě gotická stavební díla.

 

 

 

Významné gotické stavby v Česku