VINCENT VAN GOGH
VINCENT VAN GOGH
S tým, že nikto nekupuje moje obrazy nič neurobím. Raz však ľudia pochopia, že ich hodnota je vyššia než cena, ktorú som zaplatil za farby
(Vincent van Gogh)
-
Narodil sa 30. Marca 1853 v Groot Zundert, v severnom Brabantsku, v Holandsku
-
Jeho otec, Theodor bol pastorom
-
Mal štyroch mladších súrodencov
-
Najsilnejší vzťah mal s o 4 roky mladším Theom
-
Theo mu celý život pomáhal materiálne aj duchovne
-
Vincent začal pracovať v 17. Rokoch
-
Predáva v slávnej Goupilovej galérii – antokvariáte v Haagu
-
O dva roky neskôr napíše prvý list Theovi
-
Korešpondencia medzi bratmi je niečím výnimočným , z nej pochádza väčšina informácií o van Goghovi – 650 listov
-
Neskôr sa chce stať pastorom a aj teológiu začne študovať , ale po dvoch rokoch štúdium prerušuje
-
A tak sa usadí medzi chudobu v belgickej uhoľnej panve Borinage
-
Učí tu deti baníkov čítať a písať, katechizmus
-
Stará sa o chorých a vo voľnom čase kreslí – hlavne prírodu
-
V roku 1879 mu nepredĺžia zmluvu a tak odchádza domov k rodičom do Etten
-
Stále kreslí a maľuje kópie Milletových obrazov, ktoré obdivuje
-
Theo s bratrancom – A. Mauven – uznávaný maliar ho podporujú a prehovárajú k ďalšiemu maľovaniu
-
Vincent sa zamiluje do ovdovenej sesternice Kee Vossovej a keď si ju chce vziať , tak ona odmieta aj po všetkých naliehaniach.
-
Vďaka tomu stráca vieru a otec ho nazýva stroskotancom, ktorý nie je schopný sa uživiť a vyhadzuje ho z domu
-
Uteká do Haagu, kde u Mauvea nachádza útočište, veľmi skoro sa s ním poháda – je december 1881
-
Vincent prestáva maľovať a túla sa od baru k baru
-
Stretáva Christine – krajčírku, upratovačku a príležitostnú prostitútku, ktorá ma niekoľko detí
-
Rodina tento zväzok neakceptuje
-
Všetci ho opustili
-
Keď príde na to , že Christine sa nechce napraviť a žiť slušne , odchádza od nej – má 29 rokov
-
Znovu sa vracia k rodine, ktorá mu vyčíta, že žije na bratov účet a nepracuje
-
Znovu sa zamiluje do Margot Begamanovej, susedovej dcéry, ktorá mu lásku opätuje
-
Keď ju však požiada o ruku , jej rodičia s tým nesúhlasia
-
Margot sa otrávi, našťastie ju zachránia, ale už na spoločný život môžu zabudnúť
-
26.5. 1885 mu zomiera otec – jediný Theo sa mu stáva najbližším človekom z rodiny
-
V tejto dobe namaľoval obraz Jedáči zemiakov – ponuré plátno , ku ktorému sa veľakrát vracia
-
Dedinskú atmosféru presycuje neskonalým smútkom
-
Dominuje tvrdá, surová, bezútešná bieda bez trošky radosti
BRAT THEO – TEN, ČO SA OBETOVAL
-
Narodil sa 1.5.1857 ako štvrté dieťa van Goghovcov
-
Celý život podporuje Vincenta – duchovne aj finančne
-
V Paríži sa 17. Apríla 1889 oženil s Johanou Bonger – „Jo“
-
O rok neskôr sa mu narodí syn Vincent Wilhelm
-
6. Júna sa odohralo búrlivé stretnutie bratov, kde sa pohádali
-
29. Júna Vincent umiera
-
Theo prepadá šialenstvu
-
Vracali sa mu spomienky na bratovu smrť a vedomie, že on je nevyliečiteľne chorý
-
Trpel nedostatočnosťou ľadvín
-
V návale zúfalstva sa pokúsil zabiť ženu aj dieťa
-
Bol poslaný na psychiatrickú kliniku, odtiaľ ho „Jo“ odviezla do Holandska
-
Tam zomrel 21. Januára 1891, len šesť mesiacov po Vincentovej smrti
V. van GOGH
-
V marci 1886 prichádza do Paríža za bratom a zapisuje sa do kurzu maliarstva u Cormona, akademického maliara historických námetov
-
Chvíľkové vzplanutie pre impresionistov – Gauguina a Degasa trvá krátko
-
Hľadá si vlastný štýl
-
Odchádza do Arles, kde je okúzlený krásou prírody, práve tak si predstavoval Japonsko
-
Tu stále pracuje
-
Jeho brat Theo sa pokúsil jeho obrazy vystaviť v salóne Nezávislých
-
Je mu smutno, cíti sa opustený a tak prosí Gauguina , aby za ním prišiel, ten aj 23. Októbra 1888 prichádza a nachádza Vincenta vyčerpaného prácou
-
Pohoda netrvá dlho , lebo mu Gauguin vnucuje svoje vlastné maliarstvo, Vincent pod vplyvom alkoholu po ňom hádže pohár
-
Gauguin sa začne hneď baliť a Vincent ho prosí , aby neodchádzal
-
Keď vychádza z domu, Vincent vybieha za ním s britvou v ruke
-
Gauguin prespí v hoteli
-
Vincent sa vracia domov, odreže si ucho a perfektne zabalené ho daruje Rachel – priateľke z nevestinca
-
Tá keď to otvorí, omdlie
-
Gauguin odchádza bez rozlúčenia
-
Chorý Vincent je umiestnený do ústavu pre choromyseľných
-
7. Januára je prepustený domov, kde na neho čakajú samé zlé správy – je bez peňazí, brat sa oženil, trápia ho vidiny
-
Veľmi veľa maľuje a vtedy vznikajú jeho najslávnejšie obrazy – Vlastný autoportrét s fajkou, Vlastný autoportrét s odrezaným uchom
-
Jeho zdravotný stav sa rapídne zhoršuje
-
Máva veľké záchvaty, bolesti a depresie
-
Prosí brata, aby sa mohol k nemu vrátiť
-
Zisťuje, že je bratovi na príťaž a znova sa vracia do Auvers
-
Dostáva veľké záchvaty zlosti
-
Prechádza sa s revolverom vo vrecku
-
Z tohto obdobia pochádza obraz Havrani nad obilným poľom
-
V nedeľu 27. Júla ,,blízko zámku v Auvers, sa Vincent strelí priamo do srdca
-
Je ťažko ranený , vlastnými silami sa vráti domov
-
Theo hneď prichádza
-
Vincent netrpí, fajčí fajku a rozpráva sa s bratom, je pokojný
-
29. Júla o pol druhej v noci zomiera
DIELA :
JEDÁCI ZEMIAKOV – 1885
-
81,5 x 114,5 cm, Rijksmuseum Van Gogh, Amsterdam
-
Obraz predstavuje dedinčanov, smutných, nehybne hľadiacich pred seba
-
Svetlo na obraze akoby zmizlo
-
Potrebného efektu van Gogh dosahuje použitím silnej, brutálnej línie a jednotlivej tmavej okrovej farby
-
Používa tu aj rôzne odtiene hnedej
-
Agresívnymi ťahmi štetca a kontúrou podčiarkuje deformácie rúk roľníkov a ich tváre rozryté vráskami
-
Myšlienka namaľovať tento veľký obraz vznikla jedného večera, keď pozoroval rodinu de Grootov, sediacu pri večeri pod veľkou lampou
-
Dobre sa s nimi poznal, pretože Gordina de Grootová, matka, mu už skôr pózovala na jeho portrétoch dedinčanov
OTEC TANGUY – 1887
-
65 x 51 cm, súkromná zbierka , Paríž
-
Portrét obchodníka s maliarskymi potrebami, ktorého obchod sa stal náhodnou galériou impresionistov
-
Otec Tanguy mu stojí modelom dvakrát
-
V obidvoch prípadoch v podobnej póze, so založenými rukami, so zvláštnym klobúkom, ktorý sa častejšie objavoval u holandských portrétistoch zo 17. St.
-
To všetko na pozadí japonských drevorezieb vyjadrujúcich Vincentovu fascináciu Japonskom
-
Až do konca svojho života ostal verný farbám z obchodu otca Tanguyiho
-
Tanguy sa nikdy nerozlúčil so svojimi portrétmi
-
Aby sa nepredali dával na ne vždy veľmi vysokú cenu
-
Až po jeho smrti bol obraz predaný slávnemu francúzskemu sochárovi A. Rodinovi
-
Teraz sa nachádza v Rodinovom múzeu v Paríži
AUTOPORTRÉTY – 1886 – 1890
-
Koľko ich vlastne namaľoval ???
-
Dnes poznáme 35, z čoho 28 vzniklo v Paríži v rokoch 1886 – 1888
-
Hovorilo sa, že pitím absintu bol neznesiteľný a tak mu nikto nechcel stáť modelom a tak musel maľovať sám seba
-
Mohlo to byť však aj preto, že sa snažil hľadať sám seba, pochopiť sa
-
Vlastný autoportrét v mäkkom klobúku
-
Vlastný autoportrét s fajkou
-
Vlastný autoportrét v klobúku – 1887, 44 x 37,5 cm , Rijksmuseum, Amsterdam
-
Vlastný autoportrét venovaný Gauguinovi – nakrátko ostrihaný, ostré, trochu zlé a až šialené oči – 1888, 62 X 52 cm, Foog Art Museum, Cambridge, Massachusets
-
Vlastný autoportrét so stojanom
-
Vlastná podobizňa s odrezaným uchom – 1889 , 51 x 45 cm, súkromná zbierka
SLNEČNICE - 1887 – 1888
„ Slnko, svetlo, pretože mi chýba lepšie prirovnanie, musím používať slová ako žltá, sírovo žltá, citrónovo žltá, bledo - zlatá. Ako krásna je tá žltá ! „ ( Van Gogh)
-
V slnečniciach je len málo namiešaných odtieňov farieb
-
Akoby maliar nanášal dlhými ťahmi štetca čisté farby priamo z tuby
-
Van Gogh, teoretik sugestívnych farieb sa tu nimi prezentuje
-
Nie je to už ten istý maliar, ktorý v parížskom období používal divizionistické techniky - krátke a výrazné dotyky štetca ( Vlastný autoportrét v klobúku, Interiér reštaurácie )
-
V SLNEČNICIACH je kresba rozvinutých, zvädnutých kvetov vytvorená pomocou pohybu a farby, zdôraznenými malými zelenými a modrými škvrnami
-
Vypuklého tvaru vázy je docielené vďaka obvyklej modrej línii, pod ktorou sa nachádza maliarov podpis
-
Van Gogh sa podpisoval iba menom : VINCENT
-
OBRAZY:
-
Slnečnice – 1887, 21 x 27 cm , Metropolitan Muzeum of Art, New York, USA
-
Slnečnice , 1888, 91 x 71 cm, Neue Pinakothek, Mníchov, Nemecko (najznámejšie)
-
Malé obrázky slnka, 1887 – vznikli v Paríži
-
Slnečnice s 12. Kvetmi, Philadelfia, USA
-
Slnečnice so 14 kvetmi, Londýn, VB
PORTRÉT dr. GACHETA , 1890
-
1890, 68 x 57 cm, Muzeum Orsay, Paríž, Francúzsko
-
Staral sa o jeho zdravie
-
Prizýval ho na návštevy, kde sa najedol
-
Z vďaky mu nakreslil jeho portrét
-
Počas jeho pobytu v Arles, vznikli dva takéto portréty
-
Opisuje ho svojmu bratovi v liste : Pracujem na portréte_ biela šiltovka na svetlej blonďavej hlave, bledá pleť rúk , modrý kabát na kobaltovo modrom pozadí, sedí opretý o červený stôl, na ktorom leží žltá knižka a náprstník s purpurovými kvetmi
KOSTOL V AUVERS - 1890
-
94 x 174 cm, Muzeum Orsay, Paríž
-
Drsné tóny tu ustupujú jemnejšej palete, plno vodových zelených, béžových a fialových odtieňov s prevahou kobaltovej modrej
-
Obraz bol dokončený v júni 1890 a nie je v ňom ani stopa po svetle
-
Zdá sa akoby prichádzala búrka, záhuba , smrť
-
Nedostatok jasných tónov pôsobí nepríjemne, znepokojujúco
-
Kostol v Auvers sa vynára z chorobnej vízie – nejednotnej zelenej, okrovej, hnedej a kobaltovej línie pôsobí dojmom nestability, ktorá by sa mohla v každej chvíli zrútiť alebo vzlietnuť k nebu
-
Tento pocit je podčiarknutý ťahmi štetca, vďaka nemu budova kostola získava na hĺbke
HAVRANI NAD OBILNÝM POĽOM – 1890
-
50 x 100,5 cm ,Rijskmuseum Van Gogh, Amsterdam, Holandsko
-
Jeden s posledných obrazov
-
Tmavé nekľudné nebo sa na obzore spojuje so zemou
-
Tri cesty vedú do stratena
-
Obilie sa skláňa akoby pôsobením nadprirodzenej sily a zlo veštiaci vtáci vykresľujú na plátne tvar písmena V
-
Už tu nie sú víry ani usporiadaný rytmus
-
Tvrdé strnulé ryhy štetca vytvárajú obraz plný nepokojnej dynamiky, pripomínajúcej rozbúrené more
-
Používa hnedú, zelenú, okrovú, kobaltovú a modrú farbu
-
Kŕdeľ havranov mieri k horizontu a dodáva tak celku na hĺbke
-
Približuje sa tu trošku k abstraktnému umeniu
OSTATNÉ DIELA:
Pracujúci roľník, kresba, 1882 , 47,5 x 29,5 cm, Amsterdam
Sorrow – Trápenie , kresba , 1882 , 44,5 x 27 cm, Amsterdam
Psychiatrická liečebňa Saint Paul v Saint – Paul v Saint – Rémy , 1889, 65 x 51 cm , Muzeum Orsay , Paríž
Lode na pláži v Saintes – Maries – de –la Mer, 1888, 64,5 x 81 cm, Amsterdam
Hlava dedinčanky , kresba, 1885, 40 x 33 cm , Amsterdam
Most v Ohaši za dažďa , 1887, 73 x 54 cm, Amsterdam
Reštaurácia Siréne, 1887, 57 x 68 cm , Paríž
Zdvíhací most pri Arles, 1888, 54 x 65 cm, Rijksmuseum Kroller – Muller, Otterlo
Nočná kaviareň, 1888, 81 x 65,5 cm, Otterlo
Hviezdna noc , 1888, 72,5 x 92 cm , Paríž
Izba umelca v Arles , 1888, 5ž,5 x 74 cm , Paríž
Stolička a fajka, 1888, 93 x 73,5 cm, NG, Londýn
Portrét Madame Ginoux alebo Arlesanka , 1888, 93 x 74 cm, Paríž
Poštár Roulin, 1889, 65 x 54 cm, Otterlo
Van Goghove dielo, ktoré ignorovali a vysmievali sa mu dokonca aj impresionisti, už po desiatich rokoch dosiahlo obrovského uznania.
V jeho tvorbe možno vidieť predzvesť skoro všetkých maliarskych smerov.
Najviac znamenal pre postimpresionizmus.
Vďaka nemu prestalo byť umelecké dielo zobrazením skutočnosti, umenie sa stalo autonómnym, maliarskym znakom, tvorivým gestom.